Hľuzovka

Zvyšky zeminy odstráň mäkkou kefkou alebo navlhčenou utierkou a ryhy dočisti malou kefkou. Neponáraj ju do vody; pred krájaním ju osušíš.

Čerstvú hľuzovku nastrúhaj alebo nakrájaj na tenké plátky až na hotové teplé jedlo, aby jej vôňa nevyprchala. Čiernu hľuzovku môžeš pridať aj počas krátkej tepelnej úpravy, no dlhé varenie jej arómu oslabí.

Mala by byť pevná, bez mäkkých či slizkých miest a výrazne voňať. Vysušené, poškodené alebo zatuchnuto zapáchajúce kusy nekupuj.

Zabaľ ju do suchej papierovej utierky, vlož do uzatvárateľnej nádoby a odlož do chladničky. Utierku denne vymeň a hľuzovku spotrebuj čo najskôr; vo vlhku rýchlo mäkne a kazí sa.

Jej výrazná vôňa vynikne s jednoduchými jedlami, napríklad s maslovými cestovinami, rizotom, zemiakovou kašou či praženicou. Použi jej málo, aby neprekryla ostatné chute.

Úplne rovnakú vôňu nič nenahradí. Do cestovín alebo rizota môžeš použiť šampiňóny či iné huby; hľuzovkový olej dodá podobný aromatický tón, ale jeho chuť nie je totožná s čerstvou hľuzovkou.

Áno, jedlá hľuzovka sa často podáva surová, najemno nastrúhaná alebo nakrájaná na plátky. Jedz len hľuzovku určenú na konzumáciu a nejedlé či neznáme podzemné huby nezbieraj ani neochutnávaj.