Červené pomaranče

Farbu im dodávajú antokyány, rastlinné farbivá, ktoré sa tvoria najmä pri chladných nociach počas dozrievania. Preto môže byť dužina v jednom plode sýtočervená a v inom len jemne ružovkastá.

Vyberaj plody, ktoré sú na svoju veľkosť ťažké a príjemne voňajú; šupka má byť pevná, bez mäkkých či plesnivých miest. Farba šupky nemusí prezradiť farbu dužiny ani zrelosť.

Niekoľko dní ich môžeš nechať pri izbovej teplote, na dlhšie ich odlož do zásuvky na ovocie v chladničke. Pred odšťavovaním ich nechaj zohriať na izbovú teplotu alebo ich chvíľu prevaľuj dlaňou po doske — pustia viac šťavy.

Ostrým nožom odrež vrch aj spodok, postav plod na dosku a šupku s bielou časťou zrež po oblúku. Potom vyrež mesiačiky pomedzi blany; hodia sa k feniklu, olivám a červenej cibuli.

Vytlač ju do zálievky s olivovým olejom a horčicou alebo ňou podlej kačicu či bravčové mäso. V dezertoch dobre funguje v sorbete, želé aj v ceste na koláč.

Áno, v šaláte, koláči aj marináde ich nahraď obyčajnými pomarančmi v rovnakom množstve. Jedlo bude menej červené a chuť môže byť o trochu menej výrazná.

Sú to odrody červených pomarančov, ale líšia sa farbou aj chuťou: Moro býva tmavý a výrazný, Tarocco má často jemnejšie sfarbenie a sladkú chuť, Sanguinello máva červené pásiky v dužine. Odtieň sa mení podľa podmienok dozrievania.