Potočnica

Odstrihni hrubšie stonky, listy ponor do misy so studenou vodou a jemne nimi pohýb; potom ich opláchni a dôkladne osušíš v odstredivke na šalát alebo v utierke. Ak je na stonkách piesok, zopakuj kúpeľ v čistej vode.

Neumytú potočnicu zabaľ do mierne navlhčenej papierovej utierky, vlož do voľne uzavretého vrecka alebo nádoby a daj do chladničky. Najlepšia je čerstvá; umy ju až tesne pred použitím.

Áno, mladé listy môžeš pridať surové do šalátu, sendviča alebo na chlieb. Voľne nazbieranú potočnicu z potoka nejedz surovú: bezpečnejšia je potočnica z kontrolovaného pestovania, prípadne ju dôkladne tepelne uprav.

Pridaj ju do polievky až ku koncu a var približne dve až tri minúty, len kým zvädne. Pri dlhom varení stráca sviežu, mierne štipľavú chuť; hodí sa najmä do krémovej zemiakovej polievky.

Jej korenistá chuť sa dobre spája s vajíčkom, zemiakmi, reďkovkou, jablkom a citrónovou zálievkou. Skús ju v sendviči s vajíčkom, v zemiakovom šaláte alebo rozmixovanú do pesta s olejom, citrónom a semienkami.

Rukola je najbližšia náhrada, ak chceš zachovať mierne pikantnú chuť; na 100 g má 26 kcal a 3,9 g bielkovín, zatiaľ čo potočnica má 3,4 g bielkovín. Na jemnejšiu chuť použi mladý špenát.

Pestuj ju v stále vlhkej pôde na svetlom, chladnom mieste a nenechaj substrát vyschnúť. Mladé výhonky môžeš priebežne odstrihávať; pestovaná potočnica je vhodnejšia na surové jedenie než rastlina nazbieraná z potoka.