Hrebenatka

Hrebenatky osušíš papierovou utierkou a opečieš na veľmi horúcej panvici s trochou oleja približne 1–2 minúty z každej strany, kým sa na povrchu nesfarbia dozlatista. Panvicu neprepĺňaj, inak sa začnú dusiť.

Čerstvé hrebenatky majú jemnú morskú vôňu, nie ostrý rybací či amoniakový zápach. Mäso má byť vlhké a pevné, nie slizké; mrazené kupuj dobre uzavreté, bez hrubej vrstvy námrazy.

Čerstvé hrebenatky skladuj v najchladnejšej časti chladničky a priprav ich v deň nákupu alebo najneskôr nasledujúci deň. Nenechávaj ich vo vode ani vo vzduchotesnej nádobe, v ktorej sa hromadí tekutina.

Surové hrebenatky môžu niesť choroboplodné mikroorganizmy, preto je bezpečnejšie dôkladne ich tepelne upraviť. Pri príprave surového jedla nestačí spoliehať sa na citrónovú šťavu či marinádu.

Výborne sa hodia k maslu, cesnaku, citrónu a petržlenovej vňati, ale aj k jemnému rizotu či cestovinám. Pri príprave ich pridaj až na konci, aby zostali mäkké a šťavnaté.

V cestovinách alebo rizote ich môžeš nahradiť krevetami; scampi obsahujú 23,2 g bielkovín na 100 g, kým hrebenatky 9,3 g. Krevety sa však zvyčajne pripravujú o niečo dlhšie, preto ich pridaj skôr.

Nie, hrebenatky sú lastúrniky, teda mäkkýše s dvoma lastúrami. Jedáva sa najmä ich sval, ktorý pri otváraní a zatváraní lastúr pohybuje.

Hrebenatky sú bohaté na bielkoviny: porcia s hmotnosťou 100 g ich obsahuje 9,3 g. Majú pritom len 0,5 g tuku na 100 g.